Levoča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Levoča
mesto
Views Levoča16Slovakia.jpg
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Región Spiš
Rieka Levočský potok
Nadmorská výška 570 m n. m.
Súradnice 49°01′16″S 20°35′28″V / 49,021111°S 20,591111°V / 49.021111; 20.591111
Rozloha 114,77 km² (11 477 ha) [1]
Obyvateľstvo 14 757 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 128,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1249
Primátor Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý)
PSČ 054 01
ŠÚJ 543292
EČV LE
Tel. predvoľba +421-53
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments
Typ pamiatky kultúrna
Rok 1993 (#17)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 620
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Majstra Pavla 4
054 01 Levoča
E-mailová adresa mesto@levoca.sk
Telefón 053 / 451 24 67
Fax 053 / 451 22 46
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Levoča
Webová stránka: www.levoca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Levoča je mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova a 24 km východne od Popradu.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Historické názvy mesta[upraviť | upraviť kód]

Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:

  • 1249: Leucha
  • 1268: Lyucha
  • 1271: Lewcha
  • 1277: Lyucha
  • 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
  • 1408: Lewscen
  • 1479: Lewcsouia
  • 1497: Leutschaw
  • 1773: Lewucža
  • 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
  • 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
  • 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
  • od 1920: súčasný názov: Levoča

Demografia[6][upraviť | upraviť kód]

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov
Deti od 0 – 6 rokov 1 256
Deti od 7 – 15 rokov 1 686
Deti do 16 – 18 rokov 601
Deti od 0 – 18 rokov 3 543
Dospelí od 18 do 62 rokov 9 425
Dospelí nad 62 rokov 1 617

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Počet obyvateľov %
slovenská 12 725 87,07
maďarská 10 0,10
rómska 1635 11,20
rusínska 45 0,31
nemecká 8 0,06
česká 48 0,33
ostatné a nezistené 135 0,93

Náboženské zloženie obyvateľstva

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 11691 80,04
Evanjelická cirkev a. v. 243 1,61
Gréckokatolícka cirkev 609 4,17
Pravoslávna cirkev 135 0,93
Bez vyznania 1170 8,01
Ostatné a nezistené 901 6,17

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom.

Časti mesta[upraviť | upraviť kód]

Mestské časti (2011)

Počet obyvateľov
Levočská Dolina 119
Levočské Lúky 474
Závada 72
Nový Dvor 87
  • Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

Kultúra a zaujímavosti [7][upraviť | upraviť kód]

  • Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
  • Prvá písomná zmienka – z roku 1249
  • Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
  • Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
  • Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v kostole sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
  • Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
  • Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
  • Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
  • Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

Základné školy [8][upraviť | upraviť kód]

  • Základná škola Gašpara Haina
  • Základná škola Jána Francisciho
  • Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
  • Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
  • Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
  • Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
  • Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna

Gymnáziá a stredné školy [9][upraviť | upraviť kód]

Detašované pracoviská univerzít[upraviť | upraviť kód]

Školské zariadenia [10][upraviť | upraviť kód]

  • Centrum voľného času OLYMP
  • Základná umelecká škola Námestie Majstra Pavla č. 48

Šport[upraviť | upraviť kód]

Športové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta[11][upraviť | upraviť kód]

  • Atletický klub Levoča
  • Cross Country Levoča
  • FK 05 Levoča
  • HK Slovan Levoča
  • HáK Slovan Levoča
  • Karate klub Levoča
  • KS Wing Tsung Levoča
  • KST Javorinka Levoča
  • Lenok Levoča
  • LK Levoča
  • MK Slov.Orol Levoča
  • Tenis Club 92 Levoča
  • TJ Javorinka Levoča
  • TJ Štart Levoča
  • PitGym Levoča
  • Spiš Indians

Športové a rekreačné zariadenia[upraviť | upraviť kód]

Zimný štadión Levoča v auguste 2018.
  • Športová hala
  • Futbalový štadión
  • Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
  • Ski Centre Levoča-LD
  • Tenisové kurty s halou
  • Zimný štadión

Pravidelné podujatia [12][upraviť | upraviť kód]

  • Levočská hudobná jar – marec – apríl
  • Noc múzeí – máj
  • Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
  • Tajomná Levoča – koncom augusta
  • Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
  • Levočská hudobná jeseň – september – november
  • Levočské Babie Leto – september
  • Vianočné trhy – december
  • PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[13]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
  • Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
  • Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
  • Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
  5. Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
  6. http://www.levoca.sk/demografia-a-statistika.phtml?id5=12324
  7. http://www.levoca.sk/pamiatky-a-historia.phtml?id5=12277
  8. http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839
  9. http://www.levoca.sk/iny-zriadovatel.phtml?id3=60840
  10. http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836
  11. http://www.levoca.sk/sport.phtml?id5=12760
  12. http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280
  13. http://www.pcf.sk
  14. Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
  15. http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342
  16. http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html
  17. http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]